Keď som začala chodiť na strednú, môj cieľ bol taký, že po skončení školy pôjdem pracovať do cestovnej kancelárií. Veď prečo nie? Školu na to mám, vyzerá to zaujímavo a svet je nádherný. Lenže to by som nemohla bývať v lokalite, kde práca sa zháňa ťažšie ako dobrý ľudia. Možno to znie ako výhovorka, ale fakt som nič nenašla! Dokonca i keď som hľadala iné ponuky, nič... proste akoby všetky ponuky (ktoré by som zvládla a nemali by za následok moju predčasnú smrť) utiekli do neznáma. Keď si predstavím, že od septembra budem robiť za strojom v nejakej spoločnosti zameranej na hliník..je mi na "blyvajs". Popadá ma doslova panika! Nechce, nevidí sa mi to... Nemyslím si žeby to bola nejaká potupná práca, alebo podobne, no myslím si, že mám na lepšie s mojou školou. Ale ako to býva - i inžinier môže robiť za strojom. Práce je málo, ľudí je veľa, nezamestnaných snáď ešte viac a v septembri asi skončím na úrade práce, alebo... v spoločnosti na spracúvanie hliníka. Aleluje, smajde moje sny!
No, asi zdvojnásobím svoje úsilie hľadaním niečoho lepšieho, alebo skôr pre mňa vyhovujúceho.
