Ako som pracovala bez spánku

Nie žeby som bola nejaký čudák, ale niekedy nie na výber a musí sa stať, že práca je prednejšia než poriadny odpočinok. Nie nerobím to stále, ale naskytla sa mi možnosť pracovať pre jednu firmu s tým, žeby som nastúpila na poobednú v ten istý deň.  To viete, po škole, resp. od prvého septembra mi skončila brigáda a nová stála práca v nedohlade. Rodičia ma nebudú živiť, to mi povedali hneď na začiatku a ja nebudem robiť vo firme na výrobu/spracovanie hliníka. Nikto mi to neodporúča a ja mám na to svoju vlastnú nechuť. Nepovedala by som, že je pre mňa pridobrá, skôr by som to nazvala rozumom, ktorý mi to zakazuje. Musím, ale s farbou von - keby nebolo na výber išla by som. Zatiaľ som to vždy zamietla. Ale aby som sa vrátila späť k veci.
Išla som na pohovor do agentúry (odporučila mi ju jedna z predchádzajúcej brigády, spomínala i túto konkrétnu prácu, že je celkom dobrá). Hneď som zo začiatku vedela, že mi ponúknu i toto a ja som si povedala - prečo nie? A vážne to nie je zlé. Bola som tam síce iba raz, ale s uspokojeným poviem - dá sa to.

Jednoznačne musím poznamenať, že je to bieda - osem hodín (sedem aj pol) musím stáť na nohách, no ale nefŕka na mňa žiadna gebuzina (pozn. chemikálie) a u žiadneho pracovníka som nevidela, žeby mal pluzgiere všade kde som sa pozrela. Dokonca za tých osem hodín do mňa nikto nehuboval, že som si robila svojim tempom. Nie je to (zatiaľ) náročné, proste v pohode, možno dokonca občas i nuda. Ale naozaj sa to dá.

Najviac ma z toho bavilo lepenie CD do knižiek a to som aj naviac robila. Čo je naozaj sranda (neviem ako to je v iných fabrikách lebo som to prvýkrát zažila) keď "zazvoní" na prestávku, všetci vypnú stroje a *smiech* utekajú z haly. Prestávka bola presne po 4 hodinách a 15 minútach.

Nie je to síce práca na plný úväzok, ale lepšie ako nič. Uvidím čo mi povie na úrade, dúfam, že si nebudem musieť sama platiť sociálnu poisťovňu, pretože čo som pozerala, tak to je dosť peňazí a ani by sa mi tam neoplatilo pracovať. Ale myslím si, že to pôjde, keďže tam robili i staršie ženy a vyzeralo to tak, že sú tam dlhšie. Minimálne by som čítala niečo na internete.

Platovo to nie je zlé ohodnotené, plus stravné lístky. Nuž, uvidíme keď príde prvá výplata. Mojim cieľom je aby som mala aspoň dačo v nasledujúcom mesiaci. Asi ako každého. Dúfam, že ma pre mňa život niečo pekného prichystaného, lebo inak...to bude naozaj ťažký život plný nástrach, stresov a bolesti :)

P.s.: K nadpisu - 26 hodín som nespala keď som prišla do haly, 34 hodín bolo keď som odchádzala; 35 hodín keď som prišla domov; 36 hodín keď som už ľahla a pomaly spala. No do čoho sa ja ešte "nenamočím". :)

Pekný večer...