Objednala som si kofolu a s priateľom sme tam čakali. Začal mi rozprávať (dokonca ho aj trápilo, že ako budem dochádzať). Povedal mi, že je to na dlhý a krátky týždeň, plat garantuje okolo 400€ mesačne plus stravné lístky a že keď človek chce a baví ho to, tak nie je problém s tým, že nie je žiadna prax. Dohodli sme sa, že prídem na skúšku na dva dni. Vážne to bolo povzbudzujúce.
Tie dva dni som si odrobila (nie celé, dokopy to bolo 13 hodín) a potom sa so mnou rozlúčili so slovami, že sa mi ten ďalší týždeň ozvú. K tomu mi dali 5€, že za cestu. Ostala som v šoku, pretože som to neočakávala, keďže som tam bola len na skúšku, ale potešilo ma to (v tescu som si kúpila sorbet - mango a (ešte niečo čo neviem ako sa píše a ani si neviem spomenúť čo to konkrétne bolo).
Pohovor prebiehal na rovinu, snažila som sa (klientela ma rozčulovala, keďže bola stála, trochu pripitá a ja som sa takpovediac hanbila plus som bola nesvoja). Každý zamestnávateľ si radšej zoberie niekoho s praxou, alebo aspoň s väčším sebavedomím, takže uvidíme. Ale ak mám pravdu povedať - chcem aby niekoho iného zobrali, predsa len žiadna prax a bojím sa, že tam budem musieť byť hneď zo začiatku sama. Trinásť, cez víkend okolo šestnásť hodín stáť na nohách, čakať kedy kto príde, rozdávať úsmevy a robiť všetko správne je dosť..stresujúcich. Áno hlavne zo začiatku, potom by to bol zvyk, ale aj tak. Bojím sa, žeby som tam musela byť sama! Oproti tomu, ak by ma zobrali, išla by som. Veď život je jedna veľká skúška :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára