streda 24. septembra 2014

Ako prebiehal pohovor...

Pred asi tromi mesiacmi som išla na pohovor do Banskej Bystrici, spoločnosti Luna Company s.r.o.. Článok, kde som to spomínala nájdete TU. Už si nie som celkom istá na akú pozíciu som sa prihlásila (táto spoločnosť má viacero ponúk, ktoré sa neustále aktualizujú, ale nikoho neobsadzujú, asi..vyzerá to tak), ale to vôbec nevadí, pretože aj keby mi ponúkali prácu, nezobrala by som to. Ale aby som najprv predstavila spoločnosť Luna Company s. r. o. - (skrátime to na LC)


Luna Company s. r. o. je marketingová spoločnosť, ktorá sa zaoberá Door to Door predajom alebo aj One on One marketingom. Majú okolo 500 tisíc obslúžených zákazníkov ročne a.. vlastne ani neviem. Ak sa chcete dozvedieť celú charakteristiku, prejdite rovno nižšie, konkrétne na koniec článku.

Ako vidím spoločnosť ja? 

LC je zaškolovacia firma, ktorá vás núti od rána do večera pracovať v nejakej kancelárií po dobu asi cca 3 mesiacov, pričom vás nemusia ani zobrať (klasika - skúšobná doba). Neviem prečo mám z toho zlý pocit, ale akonáhle som vstúpila do miestnosti kde sa uskutočňoval pohovor, niečo sa mi tam nezdalo. Však som to nakoniec aj odmietla.

Rozhodla som sa ísť na tento pohovor z viacerých dôvodov, ktoré tu ale nebudem rozoberať. S priateľom sme blúdili do BB nejakú dobu kým sme to našli - ani GPS nepomáhalo, ale nakoniec sme to našli. Išla som dnu. Privítala ma blondína, nič nemám proti blondínam, iba bola blond. Pozdravila ma, ukázala mi kde si mám sadnúť a počkať. Milá.

Okrem mňa tam boli aj ďalší 5 uchádzači (a každý z nich akoby po pohovore utekal), sadla som si a čakala. Nakoniec ma zavolal dnu, usmiala som sa, celkom som mala dobrú náladu. Ani som nebola nervózna - možno skôr unudená. Pán riaditeľ mi dával otázky odpovedala som. Neviem ako sme sa dostali k tomu, že brigádujem v Kauflande. A už vôbec neviem ako sme sa dostali k tomu, že on pracoval od trinástich a podobne.. ako naozaj si nespomínam. Nakoniec sme sa dostali k tomu, že musím ostať v BB aspoň cez týždeň, pretože som potrebná od siedmej ráno do siedmej večera. Každý deň, celý týždeň. Trošku mi zredlo, predsa len je to dvanásť hodín (nik mu nepovedal, že normálny pracovný čas je osem hodín?) a dochádzať každý deň by tiež nebolo bohviečo (nechcela som byť v BB viac ako je prac. čas). Ani tu nešlo o peniaze ako skôr o to, že by som musela vstávať aspoň o štvrtej, pol piatej a domov by som prišla o tej ôsmej - deviatej (celý deň v.. domov len vyspať ani najesť poriadne).. To nie je život to je prežívanie.

Už ani neviem čo sme spolu točili ďalej, viem ešte že to je firma, ktorá školí ľudí byť vtierkami. No sami povedzte - Máte radi ľudí, ktorý vám zaklopú na dvere a ponúkajú vám produkty (napr. plyn)? Tlačia sa vám do prdele, presviedčajú vás, že nákup u nich je to najlepšie? Baví vás sledovanie ľudí, ktorý za vami nedajbože utekajú len aby vám položili pár otázok? No máte to radi?! 

Ak je vaša odpoveď nie, chápete prečo som to razantné a s úsmevom odmietla.


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára